"Prajem príjemný umelecký zážitok" 1/2

Napsal Itaai Himawari (») 26. 5. 2013 v kategorii (Ne)Zmyselné výplody, přečteno: 725×
Zaujalo mě : eetgo.cz = eet zdarma a onlinepisanie.jpg

Upozornenie: Možno to nie je vhodné pre slabšie povahy, ale úprimne - nemyslím si, že to je až tak dobre napísané.


„Je čas. Potrebuješ sa priučiť a oboznámiť ešte s jednou maličkosťou. Verím, že sa ti to bude páčiť, pre väčšinu je to tá najlepšia časť našej práce,“ s týmito slovami ma vyvádzal z mojej malej skromnej izbietky Duff, jeden z mojich nových kumpánov.
   Všade bolo šero, miestami úplná tma. Ako som predpokladala, naša cesta smerovala k miestnosti so zajatcom. Tvorila ju malá, nazvem ju, predmiestnosť, ktorú od priestoru s väzňom oddeľovali ťažké železné dvere, na ktorých bolo malé zamrežované okienko. Aj keď bolo malé, bohato stačilo na vrhanie nenávistných pohľadov smerom k zajatému. S povýšeneckým pohľadom plným opovrhnutia som hľadela cezeň na chlapíka strednej postavy v otrhaných handrách. Bola som na seba hrdá. Práve mne sa ho podarilo dolapiť.
    Jeho nie práve najpríťažlivejšiu tvár pokrývali krátke husté tmavé kučery vlasov trochu polepené od krvi, ktorá nechýbala ani na iných častiach jeho tela a oblečenia. Mal vypleštené oči, behali raz sem, raz tam. V jednej chvíli sa v nich odrážal výraz nenávisti, potom prekvapenosti, na stotinu sekundy sa tam dal zachytiť aj strach, no ten rýchlo vystriedal neprítomný zaťatý a dalo by sa povedať flegmatický výraz. Sedel na drevenej stoličke ledva držiacej pohromade. Ruky mal zviazané za chrbtom hrubým povrazom, k nohám stoličky mal rovnako priviazané aj nohy. Ústa mu zapchávala červená šatka, boh vie, či tá farba bola pôvodná alebo od krvi. Nedalo sa nevšimnúť si, že zajatý nedočkavo čaká, čo s ním bude. Tá otázka prebehla razom aj v mojej mysli.
    „Drž sa ďalej, pokiaľ nechceš umývať aj seba.
    „Bude tu veľa krvi?“ opýtala som sa.
   „Neboj sa, o prácu budeš mať na týždeň postarané,“ odvetila Kara so zvláštnym úsmevom na tvári. Povedala by som, že sa usmieva popod fúzy, no toto prirovnanie by nebolo celkom na mieste.
    Otvorili sa dvere a do miestnosti vošiel náš líder s veľkou autoritou medzi mafiánmi – Dan. Netrpezlivo som po ňom hodila pohľadom. Jeho oči mali pevný neľútostný výraz, telo sa blížilo smerom k ťažkým dverám, potom k väzňovi. Postava na stoličke si novopríhodzieho premerala pohľadom od hlavy po päty. Tvár prezrádzala, že by niečo chcela povedať, no možno bolo dobre, že jej v tom bránila spomínaná šatka.
    Dan sa naklonil k väzňovi, dlho sa mu pozeral do očí, až kým sa nevystrel so spokojným výrazom v tvári. Otočil sa na nás, na každom prítomnom chvíľu spočinul pohľadom. Všetci sme trpezlivo vyčkávali. Všimla som si, že niektorí si priniesli šach, niečo na čítanie, iní radšej občerstvenie, no najväčší úsmev na tvári mi vyčaroval pohľad na Hidana, ktorý si priniesol pohodlné kreslo, vedľa neho si na stolík tiež prestrel občerstvenie, a pred kreslo si postavil malú stoličku, na ktorú si následne po usalašení sa v kresle vyložil nohy. Napil sa niečoho červeného, povzdychol si a čakal.
    Obrátila som sa späť k väzňovi, ktorý bol teraz stredobodom zábavy a pozornosti. Dan sa spolu s Duffom priblížili k stoličke, odkiaľ bolo počuť nenávistné syčanie. Duff dal zajatému šatku dolu, aby mohol rozprávať. „Rozmyslel si si to a povieš nám TO, prečo sme ťa zajali?“ Miesto odpovede sa dočkali len veľkého odporného pľuvanca, ktorý preletel tesne vedľa Danovej tváre. Nato mu znovu zapchali ústa a začali hlavné predstavenie, ktoré by malo trvať nasledujúcich pár dní. „Podľa toho, ako dlho sa udrží,“ vysvetľoval mi Sai s nezúčastneným pohľadom a ceruzou v ruke. Už mal načrtnutú postavu zajatého. Teda, aspoň som si to myslela, pretože okolo neho bolo priveľa divných vecí a samotná postava vyzerala čudne.
   Dnešný asistent bol Duff, ten doniesol špeciálne kreslo, na ktoré zajatcovi samostatne priviazali ruky, nohy a trup. Dan sa uistil, či šatka v jeho ústach nevypadne, keď ich otvorí - nechcel zbytočne veľa hluku. Priniesol si zvláštny kufrík s ešte zvláštnejším náradím. Pristúpil k zajatcovi. Ten už začal pochybovať, že jeho odchod na onen svet bude taký ľahký, rýchly a bezbolestný. Zabudol už skrývať strach, no ani sa nepohol (nemal ako).
    „Porušíme obvyklú postupnosť od hlavy po päty alebo naopak. Dnes mám iný rozvrh,“ tajomne predniesol Dan a priblížil sa k pravej ruke zajatca. Mal v ruke kliešte, no ich význam a určenie mi zatiaľ neboli známe. „Fuj, máš dlhé a špinavé nechty, vôbec sa mi nepáčia,“ po týchto slovách chytil kliešťami jeden necht na ruke a surovo ho vytrhol. V tom sa ozval tlmený, ale aj tak nepríjemný vreskot. Rozhliadla som sa po spoludívajúcich v našej miestnosti. Každý sa tváril veľmi spokojne a uvoľnene. Pozornosť som opäť upriamila na zamrežované okienko a na tých, čo sú za ním. Dan s nechtami pokračoval poporadí, no naťahoval to ako sa len dalo. Reč jeho tela bola vražedne pokojná. Jeden necht vytrhával dlho a pomaly, iný rýchlejšie, niekedy v polovici zastal. Rev týraného som si už prestala všímať, zvykla som si naň. Rovnako postupoval aj pri druhej ruke. Potom prestal, počkal, kým sa zajatý trochu utíši, vybral mu šatku z úst a počúval, čo mal chlapík na srdci. Očividne ho tie slová neprekvapili, ale ani neuspokojili. Ako inak, bolo to žobranie o život, no Dan sa stále drží svojho slova. Už je neskoro. Znova mu zapchal ústa a pokynul Duffovi, aby odstránil topánky zo zajatcových nôh.
   „Oh, fuj, nepríjemné, nechcel by som,“ ozývalo sa z môjho okolia – samozrejme, mali na mysli ten zápach. Dan sa trošku zamračil, ohrnul nos a dal sa znova do práce. Niektoré nechty boli príliš poškodené a zrastené s kožou a mäsom, takže sa s nimi potrápil dlhšie. Pre neho to však nebolo nepríjemné trápenie. Keď skončil s nechtami, vystrel sa, uchlipol si z pohára piva, ktoré mu Duff podal a tváril sa, že rozmýšľa. Ako som ho poznala, vedela som, že všetko má už dávno premyslené, takže len naťahuje zajatcovo mučenie. Keď zajatca videl v Danovej ruke dýku, celkom sa potešil, myslel si, že jeho trápenie je na konci. S hrôzou zisťoval, že nemal pravdu, keď ruka s dýkou šla vyššie a vyššie, vzďaľovala sa od všetkých možných dôležitých orgánov, až sa zastavila tesne pri hlave. Ozvalo sa slabé chrupnutie, po ktorom nasledoval ďalší prúd výkrikov. Na zem spadlo odrezané ucho. Krv stekala na šiju zajatého z ľavej strany jeho hlavy. Ale len chvíľu. Onedlho sa valila prúdom aj z druhej strany. Kričanie cez šatku bolo odteraz permanentné.
    Strojca mučenia si nachvíľu sadol, popíjal a sledoval mučeného. O chvíľu vstal, pokynul Duffovi, prešiel k zajatcovej hlave a začal s vytrhávaním vlasov, Duff mu tiež pomáhal. Táto časť bola podľa mňa najnudnejšia. Na vytrhávanie vlasov som už zvyknutá, tipnem si, že zajatý sa s tým už tiež stretol, pretože pomaly prestával kričať tak silno. Zdalo sa, ako keby sa upokojil. Pár ľudí v našej miestnosti vstalo, šlo sa vyprázdniť alebo doplniť zásoby jedla. Hidan to bral ako prestávku v predstavení, a tak sa neubránil malému zdriemnutiu. Zahľadela som sa na Saiov výtvor, kým si ten šiel zastrúhať ceruzky. Teraz som si konečne všimla, prečo tá postava vyzerala tak zvláštne. Úplne dokonalo boli vykreslené odrezané uši, aj nechty boli viditeľne chýbajúce a na prstoch na ich mieste boli veľké tmavé škvrny. Sai už vedel, ako to všetko prebieha.

>>>druhá časť<<<

-------------------------------------------------------------------------------------------------------

 Táto časť by zatiaľ nemala privádzať nepríjemné pocity. Možno sa to nestane ani pri tej ďalšej. Každopádne, koho zaujíma, ako toto mučenie pokračuje, a ako sa skončí, nech si prečíta aj druhú časť.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
[*1*] [*2*] [*3*] [*4*] [*5*] [*6*] [*7*] [*8*] [*9*] [*10*] [*11*] [*12*] [*13*] [*14*] [*15*] [*16*] [*17*] [*18*] [*19*] [*20*] [*21*] [*22*] [*23*] [*24*] [*25*] [*26*] [*27*] [*28*] [*29*] [*30*] [*31*] [*32*] [*33*] [*34*] [*35*] [*36*] [*37*] [*38*] [*39*] [*40*] [*41*] [*42*] [*43*] [*44*] [*45*] [*46*] [*47*] [*48*] [*49*] [*50*]   [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel tři a nula